Rozvíjaj sa a pracuj sa sebe

Odoberaj najnovšie informácie a nenechaj si ujsť žiaden zaujímavý článok

STOOOP! Zastav sa človeče

STOOOP! Zastav sa človeče

Jej oči boli unavené, strhaná tvár na mňa pozerala už z dverí.

Oči mierne červené, prerážala z nich nevyspatosť.

Hnev sa miešal s únavou, smútok v duši zase spieval jednu zo svojich piesní spolu s pani zúfalosťou...

"A čo sa deje prosím Ťa? Vyzeráš strašne... ", vypadlo zo mňa.

"Bolí ma hlava, tri hodiny som spala a neviem - prečo som taká unavená...", odpovedala dosť zmätene.

"Mala si ostať doma spať a využiť čas na relax..", konštatovala som.  „Snáď nejdeš hrať na klavír v takomto stave..? Či?“

Ale ona stále hovorila, čo všetko musí, čo má ešte urobiť.. že rodičia hovorili, že ešte musí ísť tam a tam,...

"Tancovať? V takomto stave? V žiadnom prípade... Ak si vážiš svoje telo – mala by si na tanec v takomto stave zabudnúť teraz!"

 

Do extrému

Hm - akoby som sa videla ja - ja pred niekoľkými rokmi. Čudné, že občas je zrkadlový obraz na našej životnej hladine úplne presný :-).

Celá ja pred niekoľkými rokmi. Chcela som vždy stihnúť všetko! Všetko, alebo nič! Veľmi zlé heslo. Čiastočne ma to naučili rodičia v detstve a čiastočne – ma učitelia na konzervatóriu veľmi ovplyvnili.  Povinnosti boli vždy povinnosti. Neexistovalo ale.

Moje telo som si veľmi zničila na konzervatóriu. Spomínam si, že som celý koncert odohrala bez hlasu. Antibiotiká - jedny, druhé, potom aj tretie. Spoločnosť mi robil eukalyptový olej, s ktorým som sa celá natrela - aby som to vydržala. Hm, bol to fakt vážne výkon - že som to vôbec ustála.

Dnes by som čosi také už neurobila! Dodnes počujem Mozartov koncert G dur pre flautu a orchester - a mám z neho mierne zimomriavky! Keď vypnete myseľ - všetko ide hladko. Áno – telo na chvíľku okamete.

Lenže potom – sa Vám to všetko vráti ako bumerang. Presne takto som neskôr – počas mojej vysokej školy - dostala alergiu na všetky druhy antibiotík. Moje telo si povedalo svoje hlasné DOSŤ!

 

Čo sa v škole neučí

Žijeme v rýchlej dobe. Práca, nároky, v detstve sa treba vyrovnať s nárokmi rodičov, ktoré sú niekedy veľmi prehnané. Áno, deti si musia zvyknúť, že majú povinnosti, že keď sa prihlásia na to, či ono, tak sa k tomu musia postaviť zodpovedne.

To ale neznamená, že musia v chorobe zvládať to, čo nie je nevyhnutné. Že sa musia prepínať až do takého vyčerpania, že mi často potom takmer spia na mojej sedačke.

Niekedy rozmýšľam nad tým, prečo sa v škole deti neučia, ako sa zdravo stravovať, ako milovať svoje telo. Hm... zváštne.

Učíme sa, kto má prednosť v reštaurácii, ako funguje tykanie, či vykanie, učíme sa čo sa v spoločnosti patrí a čo nie a mnoho iných vecí. Lenže pravdou je, že nás nikto nenaučil, ako milovať svoje telo, seba, ako sa starať o náš pevný fyzický domov, ktorý by mal byť naozaj naším domovom.

Preto by sme sa mali učiť od detstva mu rozumieť, počúvať ho, vážiť si ho, hýčkať ho, naučiť sa čítať medzi riadkami, aby sme presne vedeli, čo v danej chvíli potrebujeme.

 

Čo chceš? Čo naozaj chceš?

Áno, v detstve nás vlastne naučia ako „to funguje“. Ako funguje svet, spoločnosť. Preto si zdedené vzorce nesieme so sebou v batôžku.

Často sa detí pýtam základnú otázku: „Čo chceš naozaj ty?“ Niektoré deti naozaj mlčia, iné povedia – že mama, alebo otec chce to, či ono... Zmením zase otázku: „Čo chceš TY?“ ...

A tento proces vlastne pokračuje v dospelosti. Človek skončí školu a hups! Realita! Práca, rýchlo sa niekde zaradiť. Identifikácia. Niekde, s niečím. Lebo čas beží...

Potom si rýchlo zvyknúť na to, čo treba v krátkom čase stihnúť mimo práce. Zosúladiť svoj voľný čas a prácu. Zorganizovať si život. Povedať si, toto potrebujem, toto by som chcela – to ma napĺňa.

Mám pocit, že sa obmedzujeme vlastnou rýchlosťou. Mali by sme častejšie šliapať na brzdu. Človek chce veľa po práci stihnúť. Plávanie? Fitko? Či iný pohyb? To je všetko fajn, len nezabúdajme na to, že po pohybe to chce zase STOP-ku. Keď STOP-ku nedávate a šliapate stále iba na plyn, Vaše vozidlo sa rýchlo unaví. Prehreje sa mu prirýchlo motor. Možno nastane iná patália.

 

Guľa rútiaca sa z kopca

Nájsť zlatý stred v šliapaní na plyn a v brzdení tak, aby ste mali plynulú rýchlosť – to je naozaj ťažká úloha. Vyžaduje veeeeľa práce a bádania. Vyžaduje veľa pozorovania, veľa počúvania svojho tela.

Vždy keď  idem plávať, vôbec nemyslím na výkon. Keď niečo veľmi kŕčovito chceme, vtedy nám to naschvál ani za svet nejde! Skúste sa sústrediť na pohyb, precítiť ho, započúvať sa do vlastného dychu, možno zatvoriť na chvíľu oči – aby ste precítili rezonanciu a rytmus svojho tela. Nádych, výdych, vnímajte svoj pulz, vnímajte a precíťte zvuk vody. Uvidíte, že chytíte takú rýchlosť, že zrazu všetkých predbehnete!!!

A v tom je celý háčik! Naša rýchlosť nás môže doviesť totiž k absolútnemu vyčerpaniu. Naša rýchlosť nás môže načas úplne zabrzdiť a v tom prípade môžete zabudnúť na ďalší pohyb! Môžete sa iba sami seba spýtať – či ste zase nechceli ísť iba príliš rýchlo. Či ste to neprehnali? Či ste na to nešli príliš silovo? Agresívne?

Lebo takto sa to pri cvičení občas robí. Musím povedať, že som zažila rôzne cvičenia. Niektorí tréneri idú na to naozaj silovo. Hovoria všetkým: „Poď, poď – a čo tak pomaly,.. ešte zvládneš viac..!!..“

Po jednom takom cvičení som raz dostala extrémnu teplotu a cítila som každý sval. Zdemolovalo ma to. Moje telo mi hneď dalo najavo, že som to jednoducho prehnala! Prečo? Prečo si robíme také veci? Aby sme si dokázali, že to zvládneme tak, ako ostatní? Že máme takú istú kondíciu? Že sme takí istí ako ostastní?

Nie sme. Je to hlboký omyl! Každé telo má svoju vlastnú inteligenciu. Inému prospieva to, inému zase niečo úplne iné. Preto nehľaďme stále na ostatných, veď keď sa vieme počúvať – presne odhadneme, čo je pre nás dobré a čo nie.

Lebo viete ako sa hovorí – aj pomlčka je v hudbe nepostrádateľná! Je to ticho, pauza. A presne tak isto patrí do našej rýchlosti fáza oddychu. Spánok. Vypnutie mysle. Celého počítača. Bez toho nedokážeme ísť ďalej.

Milovať svoje telo....

Nezachádzať do extrémov...

Vedieť kedy je Stop. A kedy naopak môžete ísť plnou rýchlosťou...

Nachádzať harmóniu v rýchlosti a pomalosti zároveň...

Ohodnoťte tento článok:
3
 

Komentáre

Pridať môj názor
Ste registrovaný Prihláste sa tu
Hosť
piatok, 20. apríl 2018

obrázok Captcha

INŠPIRUJ SA

Odoberaj najnovšie informácie a články z týchto kategórií:

osobný rozvoj

Vyrobené © 2014 Cestarozvoja.sk

Mapa stránky

info@cestarozvoja.sk