Rozvíjaj sa a pracuj sa sebe

Odoberaj najnovšie informácie a nenechaj si ujsť žiaden zaujímavý článok

Kajšmentke? Nie, kožmeker.

Kajšmentke? Nie, kožmeker.

Áaano, fééélmi dooobré. Alebo čo je to honba za šťastím.

Ak ste sa práve nevrátili z expedície zo severného pólu, alebo po 20 rokoch konečne zaplatili účet za elektrinu, tak ste videli a poznáte.

Andy Warhol povedal, že každý v živote bude mať raz svojich 15 minút slávy.

V tomto prípade je to už skoro mesiac a počítame ďalej. Ak existuje definícia prenikavého virálneho úspechu, tak táto pani ju určite spĺňa. Mnohí sa dlhodobo (neúspešne) snažia o takýto počin. A pritom stačilo len povedať jedno slovo zle. Opakovane.


 

 

Život, sloboda a snaha o kajšmentke

Ak si máme všimnúť na tejto situácie jedno, tak je to snaha danej pani. Túžba zúčastniť sa. Vyhrať. Byť šťastná. Je to jej neodňateľné právo, ktoré bolo dané všetkým ľudským bytostiam. Sú vám tieto slová známe? Možno ich táto pani nikdy nepočula, ale podvedome sa nimi riadila a dúfam, že stále riadi.

„Keď som mal 5 rokov, moja mama mi vždy hovorila, že šťastie je kľúčom k životu. Keď som šiel do školy, opýtali sa ma, čím chcem byť, keď budem veľký. Napísal som „šťastný“. Povedali, že som nepochopil zadanie. Ja som im povedal, že oni nepochopili život.“ (John Lennon)

Šťastiu ako základnému cieľu žitia sa venovali už Konfucius, Sokrates a ďalší. Je to téma, ktorej aktuálnosť je permanentná. O šťastí písal nedávno aj časopis TIME (http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,2146449,00.html).

Do 18 roku života je v USA 11% populácie diagnostikovaná depresia. Každá štvrtá americká žena užíva antidepresíva. 48% žien a 44% mužov konzumujú jedlo za účelom zlepšenia si nálady. Ak si tento fakt dáme do pomeru so vzrastajúcou obezitou a s ňou spojenými smrteľnými ochoreniami, objavíme zaujímavú a znepokojujú koreláciu.

Samotná mentálna (duševná) nespokojnosť je jednou z hlavných príčin, prečo sú ľudia nešťastní.

 

Kde sú ľudia na svete najviac kajšmentke?

Podľa svetovej správy o šťastí z  roku 2013 (http://unsdsn.org/wp-content/uploads/2014/02/WorldHappinessReport2013_online.pdf) je v súčasnosti najšťastnejším štátom Dánsko, za ktorým nasleduje Nórsko a Švajčiarsko. Česká republika ja na 39. mieste a Slovensko na 46. mieste. Nie sme na tom v porovnaní so svetom vôbec zle, len si to musíme uvedomiť.

Táto správa sa taktiež venuje opaku šťastia - nešťastiu a duševným chorobám. Duševné zdravie a duševná pohoda sú neoddeliteľnou súčasťou schopnosti jedinca viesť plnohodnotný život. K plnohodnotnému životu patrí schopnosť študovať, pracovať, mať voľnočasové aktivity a byť schopný vykonávať každodenné rozhodnutia o týchto a iných voľbách.

Duševné choroby sú jednou z hlavných príčin, prečo sú ľudia nešťastní. Najčastejšou formou duševnej choroby sú depresie. Po celom svete, depresie a poruchy úzkosti tvorí až pätinu všetkých postihnutí.  

 

Pozitívne myslenie ala kajšmentke

Každý z nás má svoje obavy a svoj strach. Niektorí ľudia sa obávajú málo (myslia pozitívne), ďalší ľudia sa obávajú príliš (nemyslia pozitívne). Práve z týchto obáv a z neschopnosti naplniť svoje sny a túžby často vznikajú duševné poruchy.

Čoho sa bojíme najviac a má zmysel sa vôbec báť? Autor a motivačný rečník Earl Nightingale, odhaduje, že:

  • 40% vecí, ktorých sa obávame sa nikdy nestanú
  • 30% vecí, ktorých sa obávame nemožno zmeniť ani keby sme robili všetko, čo je v našich silách
  • 12% starostí sú zbytočné starosti o svoje zdravie
  • 10% starostí sa týka malých, nedôležitých veci
  • 8% starostí je skutočných a obavy sú oprávnené

Inými slovami, 92% našich obáv je úplná strata nášho času.

Práve praktizovanie pozitívneho myslenia a udržovanie si pozitívneho stavu mysle môže pomôcť v boji proti zbytočnému strachovaniu sa.

 

Nemôžeš kajšmentke bez kožmejkera

Znakom inteligencie je, že stále nad niečím uvažujeme. To je v poriadku, ak veci nad ktorými uvažujeme stoja za náš mentálny čas. Ale čo robí väčšina z nás?

Uvažujeme a rozoberáme svoju minulosť. Nie sme spokojní so svojou súčasnosťou, nerobíme nič pre to, aby sme to zmenili. Striehneme, čo o nás hovoria druhí ľudia a chováme sa tak, aby sme len nedajbože nevyčnievali z davu. Bojíme sa budúcnosti a každý nový deň je pre nás dôvodom báť sa ešte viac.

Pani v televízii mala tú príjemnú chybu, že sa nebála. Možno kvôli nevedomosti samotnej, ale nebála sa. Nebála sa ísť za svojím snom a cieľom. Berme si z nej príklad. Skúsme byť v našich životoch viac kajšmentke a strachujme sa menej. Zabudnime na to, čo si o nás myslia druhí ľudia a choďme za svojimi cieľmi.

A nezabudnite - kto druhému jamu kope, sám do nej kajšmentke!

 

Zdroje: foto Attribution 3.0 Unported (CC BY 3.0) http://500px.com/photo/32987343/we-meet-winter-morning

Ohodnoťte tento článok:
1
 

Komentáre

Pridať môj názor
Ste registrovaný Prihláste sa tu
Hosť
piatok, 20. apríl 2018

obrázok Captcha

INŠPIRUJ SA

Odoberaj najnovšie informácie a články z týchto kategórií:

osobný rozvoj

Vyrobené © 2014 Cestarozvoja.sk

Mapa stránky

info@cestarozvoja.sk