Rozvíjaj sa a pracuj sa sebe

Odoberaj najnovšie informácie a nenechaj si ujsť žiaden zaujímavý článok

O oceánoch, kalužiach a lesku očí

O oceánoch, kalužiach a lesku očí

Už dlhšiu dobu mi kamarátka opakuje – neprekonávaj oceány kvôli ľuďom, ktorí kvôli Tebe nie sú ochotní preskočiť kaluž.

Je to, samozrejme, myslené obrazne.

Chvíľami som mala pocit, že konám presne v rozpore s touto vetou.

 

Včera som sa ocitla v zdanlivo zúfalej situácii

Plakala som tak veľmi, že som nevidela na klávesy telefónu. Lesk v mojich očiach som márne hľadala už niekoľko dní. Jednoducho sa vyparil. A človek, kvôli ktorému som naozaj prekonávala oceány, stál na opačnom konci kaluže a nemo na mňa hľadel.

Trhalo mi vnútro.

Niekto by povedal – celé zle. Ja som to poňala ako celé dobre. Viem, že táto chvíľa musela prísť. O mesiac, o rok, o desať rokov... Bola to časovaná bomba, iba som nevedela, kedy vybuchne.

A tak som odtiahla čln, na ktorom som prekonávala oceány, na plytčinu. Možno niekde niekto je, kto cez tú kaluž bude ochotný preskočiť. A ak nie? A záleží na tom?

„Nič z toho, čo ľudia robia, nerobia kvôli vám. Robia to kvôli sebe, „

...povedal Don Miguel Ruiz. A mal pravdu. Mnoho vecí som robila kvôli sebe. Bolo mi dobre. A ani som si nestihla všimnúť, že si ubližujem.

Napadlo ma prirovnanie so závislosťou na akejkoľvek droge – sladkosti, cigarety, alkohol drogy, lieky, ktoré tlmia bolesť...

Nikto z týchto ľudí si otvorene neprizná – som závislý. Najprv je to tabuľka čokolády, dve tri cigaretky, či niekoľko pohárov vína. „Tie bolesti bez liekov sú naozaj neznesiteľné,“ povieme, vyťahujúc z krabičky ďalšiu tabletku, ktorá nám pomôže. Je nám čoraz príjemnejšie a nejak nám unikne, že sa stávame závislými. Cítime sa otrasne, keď svoju „dávku“ nedostaneme.

Rovnako dokážeme byť závislí na ľuďoch, ktorých údajne milujeme. „Ale to objatie potrebuješ. Potrebuješ, aby Ťa mal niekto rád,“ našepkávalo mi čosi vo vnútri.

Áno, istotne je príjemné, keď vás niekto objíme, pobozká, pohladí. Len sa zamýšľam, v čom robíme chybu. Prečo si bez zmienenej osoby svoj život nevieme-nechceme predstaviť. „Je to láska,“ povedal dakto.

Figu.

Láska predsa nepotrebuje objatia, či bozky od konkrétnej osoby. Láska ľudí prijíma takých, akí sú. Aj keď stoja na opačnej strane kaluže a váhajú skočiť.

Nevravím, že máme žiť každý sám za seba. Osobne dávam toľko, koľko dostávam. Nevytváram si zásoby na „horšie časy.“  Som otvorená – z oboch strán. Len...

Občas chcem dať viacej. Vtedy ma zastaví choroba alebo situácia, ktorá nemá logický základ. Zvykla som si. Mnoho vecí postráda akúkoľvek logiku. A čím viac vnímame svet srdcom, tým menej logiky v okolitom svete vidíme.

Čln sa teda vyhrieva na plytčine.

Čakám, kedy ľudia začnú skákať cez kaluže? Veď nie sú opičkami na gumičke. Viem, že to nebude z momentu na moment, ale že lesk do mojich očí sa vráti. Prežila som toho tak veľa, že som si viac než istá.

Ohodnoťte tento článok:
0
 

Komentáre

Pridať môj názor
Ste registrovaný Prihláste sa tu
Hosť
streda, 21. február 2018

obrázok Captcha

INŠPIRUJ SA

Odoberaj najnovšie informácie a články z týchto kategórií:

osobný rozvoj

Vyrobené © 2014 Cestarozvoja.sk

Mapa stránky

info@cestarozvoja.sk