Rozvíjaj sa a pracuj sa sebe

Odoberaj najnovšie informácie a nenechaj si ujsť žiaden zaujímavý článok

Nenormálna...?

Nenormálna...?

Prebudila som sa na naliehavé zvonenie telefónu.

Ráno? Predsa mne nezvyknú ľudia ráno volať.

Bola to moja bývalá žiačka. Jej rodičia ma veľmi prosili, aby sme sa stretli. Vraj... by to ich dcére neskutočne prospelo!

Áno - s niektorými mojimi bývalými žiakmi som niekedy v kontakte. Náš vzťah sa ešte prehĺbil. Pretože už to nie je vzťah pedagóg - žiak... Stali sa z nás oveľa väčší priatelia (-: Stali sa z nás akýsi rovnocenní partneri...

Dieťa hovorilo rýchlo.

Zmätene.

O tom, že bolo v akomsi detskom tábore, kde sa cítilo samé, lebo si nenašlo žiadneho kamaráta, či kamarátku. O tom, že poňho rodičia museli prísť, lebo to bol traumatizujúci zážitok a to bola hanba! 

Hovorilo aj o tom, že  ho nikto nepočúva, že sa cíti odlišné, iné, nemá veľa priateľov a že je prakticky asi na dobro stratené a odsúdené na samotu.

Lebo je smoliarom, všetko berie vážne, všetko ho psychicky akosi bolí. Reakcie iných detí často zraňujú a celkovo - nikto na svete mu nerozumie. Lebo ono si najradšej číta knihy, a preto ho deti nazývajú často "podivínom"!

Keď sa chce s niekým o tom porozprávať - väčšina ľudí nechápe, alebo nemá čas. Rodičia - obaja veľkí pragmatici, sú z toho už mierne zúfalí.

 

Odlišná

Hm, o odlišnosti viem svoje!

Rozpovedala som jej teda môj príbeh.

Ako ma deti v škole psychicky týrali. Ako som bola odlišná v tom, že som hrala na dva hudobné nástroje. Že som milovala svet kníh a maľovanie.

Rada som sa zatvárala do svojho sveta a milovala som, keď som svoju fantáziu mohla rozpustiť vo forme maľby, či hudby. Keď som svoju fantáziu mohla nechať prehovoriť!

Ako som preto v škole niekedy trpela - pre časté poznámky učiteľov: že zase som sa zúčastnila nejakého koncertu a neviem látku z chémie.

Mojej nadmernej citlivosti sa v tom čase však nikto veľmi nevenoval. Nebola som celkom normálna. V konečnom dôsledku vlastne ani nenormálna. Takže ok!

Dalo sa to s väčšími a menšími kolíziami nejako vstrebať!  Musela som sa sama vysporiadať s tým, čo tu bolo, skúmať to, analyzovať, prijať. 

Aj keď som sa často zamýšľala nad priepastnými rozdielmi vnímavosti, keď som porovnávala svet môj a svet ostatných detí.

Lenže vtedy ... vtedy bola vlastne situácia iná. A nebolo celkom bežné - vyhľadať psychológa, či iného odborníka a poradiť sa. Vlastne to nebolo vôbec bežné.

A nakoniec. "Čo by na to ľudia povedali..?"

Vedela som, že ja to mám nejako inak, že sa ma nadmerne dotýkajú problémy, ktoré by možno ani nemuseli. Vedela som tiež to, že všetko beriem moc vážne a často ma niektoré poznámky detí v škole bolia viac akoby som chcela, ale nemala som to silu zmeniť.

Skrátka - stále som vyčnievala. Už aj tým, že som bola dosť vysoká.

Nech som robila, čo som chcela. Bolo to stále rovnaké. Vlastne - možno ma na čas tie iné deti presvedčili, že oni majú pravdu a ja celkom normálna nie som!

 

Príliš veľa emócií

Neprekážalo  však vôbec v hudbe a celkovo v umení!

A už ako dieťa som vedela, že toto je presne môj svet a to mi dáva pocit istoty, moje krídla - s ktorými dokážem zvládnuť čokoľvek

Dokážem vzlietnuť, dokážem prekonať výšky, aj pády - tónmi klavíra, zvukmi flauty, či obrázkami. Dokážem sa v tom stratiť, dokáže ma to nabiť energiou, povzniesť, vyladiť, a že celkovo - dokážem vlastne všetko!

Vyjadriť smútky, radosti, hnev, žiaľ, túžbu, či nádej. Už v detstve to bola pre mňa veľká záchrana! 

A toto som si dosť uvedomovala...

 

Ako sa postaví okolie k takému dieťaťu?

Začne doňho rýpať poznámkami: "Veď neber všetko tak vážne,.. za všetko nemusíš hneď revať..!"

Alebo: "Veď Teba to prejde,... život Ťa naučí..! Počkaj.."

Ak pristupujete k takémuto dieťaťu s tvrdosťou - získate opačný efekt! A čo je najhoršie - ono potom ide vlastne úplne opačne. Nerozvíja to, ale zabíja to v sebe. Ničí to - čo je vlastne preňho prirodzené, ničí to - kde by malo naopak rásť.

Najhoršie, čo môžete urobiť takejto duši je, že ju budete presviedčať a sem tam jej dávať najavo, že sa nespráva štandardne!  

A teda, že ona tá duša je vlastne hotovým "divným elementom". Že veď - iní sa správajú takto a je to normálne. A ona - takáto duša sa vymyká schémam a konceptu.

-----------

Dieťa počúvalo veľmi pozorne.

Presne rozpoznávalo svoje reakcie v mojich minulých z rozprávania.

"Naozaaaaaaaaj? Vy ste mali taký problém? Vyyyyyyy???" Pozrela na mňa nechápavo...

"Áno.. veru ja! Teraz sa to nezdá, viem. A pre Teba už vôbec nie - vidíš ma z inej pozície a úplne z inej strany. Ale takto to bolo!

A čo sa týka Teba. Je to takto úplne v poriadku! Ty si ty a tvoja citlivosť je dar. Nie si iná, si iba veľmi vnímavá.

Ale rovnako ako niečo môže byť darom, môže to byť aj prekliatím zároveň - pretože to môže byť niekedy dosť bolestné a to je vlastne  náročné ustáť to. Dá sa to však chápať rôzne, celkovo podľa toho - z ktorej strany sa na to pozrieme. Chápeš?

Ale v princípe, si taká - ako máš byť. Tvoja vnímavosť je vlastne práve tvoja sila! Rob to, čo Ťa baví a neobzeraj sa, že iných to nebaví. Rob to, čo chceš robiť a čo Ti dáva radosť  - a nevyčerpávaj sa porovnávaním, že iných také veci nebavia.

A už vôbec si nehovor: "že si divná." Chce to tréning. Prešla som tým. Uvidíš, časom Ťa to zraňovať nebude!"

Usmiala sa.. A bolo dlhé ticho. Také, ktoré ale vôbec nevadilo. Toto ticho nás obe vôbec nerušilo... Naopak. Bolo vlastne žiadúce!

-----------

Na dievčatku bolo vidno, ako jej myšlienky idú sem a tam, ako si to spája a snaží sa v tom vyznať

A potom prehovorila:

"A môžem, môžem Vám niekedy zavolať? Alebo aspoooň... napísať?", dodala.... "Vy ste taká, úplne inááááá..."

"No vidíš... tak ja som vlastne  tá - iná", obrátila som debatu na vtip (-:

A smiali sme sa obe!

 

Odlišnosti môžu byť niekedy rôzne

Chcem iba upozorniť na tento jav rodičov. Pretože sa objavuje veľmi veľa vnímavých detí, ktoré sa javia v kolektíve ako tie "iné", či "odlišné", ktoré často nevedia zvládať nastavené stereotypy spoločnosti  a teda do kolektívov vôbec nezapadajú a často sú z toho naozaj veľmi zranené.

Až teraz - po rokoch mi vlastne dochádza... že takúto vnímavosť by mal vedieť človek sám v sebe prijať.

A prijať - by ju malo aj okolie. Hlavne rodičia!

Mali by ju akceptovať a rozvíjať to - v čom je dieťa naozaj dobré! Neupozorňovať na to, čo dieťa nemá a ako sa nespráva, čo nevie.. nedokáže - ale poukazovať na to, čo dieťa má a s čím je schopné prirodzene disponovať.

Cez moju senzitívnosť a prílišnú vnímavosť - práve takýmto deťom rozumiem! A rada takéto deti skúmam. Pretože sú veľmi talentované!

Čo je však zaujímavé, že práve takéto deti majú problém sa zadaptovať - či už v škole, alebo v inom kolektíve.

Práve pre oné nastavené mantinely a stereotypy.

Pre reakcie okolia sa často cítia dezorientované. A často sú pomenovávané ako: "problémové deti, ktoré majú problém sa prispôsobiť." Často sú demolované dospelými - ako sa majú správať a čo majú robiť, pritom ich nastavenie je úplne iné a vyžaduje citlivú prácu a veľa lásky.

Tu s drezúrou moc nepochodíte! Dieťa tak môže mať ešte väčšie problémy a reagovať na rôzne podnety bude ešte intenzívnejšie.

Nerozumiem často spoločnosti, že takéto deti sa onálepkujú  ako "iné", prípadne sa často stáva, že rodičov v škole vystrašia, nech vyhľadajú odborníka.

Pritom opak je pravdou!

Rokmi sa totiž ukazuje, že takéto dieťa má viac darov - ako ostatné deti v kolektíve, ktoré sú označované ako "normálne". A práve takéto dieťa je schopné dosiahnuť ďaleko viac!

Pri jednej podmienke - ak sa také dieťa nenechá prevalcovať spoločnosťou.

Ak je schopné z tejto vnímavosti a citlivosti vyťažiť pre seba čo najviac a rozvíjať svoje talenty..

Ak má správne podmienky pre svoj rozvoj a rodičia v ňom nebudú práve tú vnímavosť potláčať a dávať mu najavo, že čosi s ním "nie je v poriadku".

Verte mi, práve takáto veta -  bude pre také dieťa hotovým peklom!

Ohodnoťte tento článok:
5

Podobné články

 

Komentáre

Pridať môj názor
Ste registrovaný Prihláste sa tu
Hosť
streda, 21. február 2018

obrázok Captcha

INŠPIRUJ SA

Odoberaj najnovšie informácie a články z týchto kategórií:

osobný rozvoj

Vyrobené © 2014 Cestarozvoja.sk

Mapa stránky

info@cestarozvoja.sk